Dežo Ursiny, dramaturg, režisér, scenárista, textár, spevák, hudobný skladateľ. Navždy zapísaný do hudobnej histórie.
Dežo Ursiny ovplyvnil svojou tvorbou celé generácie. Bežných poslucháčov, ale i hudobníkov. Jeho hudba je nadčasová a k jej odkazu sa dá kedykoľvek vrátiť.
Narodil sa do učiteľskej rodiny, k hudbe ho viedla mama Elena, ktorá hrala na klavíri, sám však viac inklinoval ku gitare. Hrávať začal už počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke, v roku 1964 spolu s Petrom Tuchscherom založil skupinu The Beatmen, ovplyvnenú tvorbou The Beatles. Kapela sa po vydaní dvoch singlov rozpadla, v roku 1967 však Dežo spolu s Fedorom Frešom a Dušanom Hájekom založili skupinu The Soulmen. Ich skladby Baby Do Not Cry a I Wish I Were môžete poznať aj z kultového českého filmu Pelíšky.
Ani doba Soulmenov netrvala dlho. Kapela sa rozpadla a Ursiny sa neúspešne pokúsil vytvoriť projekt The New Soulmen. V roku 1970 založil skupinu Provisorium, ktorej zloženie sa neustále menilo. Ursiny najprv spieval v angličtine, neskôr začal spolupracovať s textárom Ivanom Štrpkom, s ktorým nahral v roku 1977 album Pevnina detstva a v roku 1980 album Modrý vrch. S novou formáciou Burčiak, v ktorej sa Ursiny spojil s Jarom Filipom a Pavlom Danekom, nahral album Nové mapy ticha. V 80. rokoch sa Ursiny začal venovať aj komponovaniu filmovej hudby k celovečerným, ale i dokumentárnym filmom, podieľal sa na niekoľkých muzikáloch, z ktorých najznámejším je Neberte nám princeznú. K jeho početnej diskografii treba prirátať aj albumy 4/4, Bez počasia, Zelená a Na ceste domov, Momentky, Do tla, Ten istý tanec a Príbeh.
CD Arta Records-1991
Dežo, ktorý sa preslávil sa najmä svojou hudobnou tvorbou, bol vyštudovaný dramaturg. V roku 1972 skončil VŠMU v Bratislave a neskôr začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe. Nakrútil niekoľko dokumentov, podieľal sa na tvorbe filmov Dom matky Terezy a Obrázky z výletu za plot blázinca a dokumentu Času je málo a voda stúpa, ktorý bol dokončený až po jeho smrti. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 v Bratislave.
O tom, že bol dôležitou postavou našej hudobnej histórie, netreba pochybovať. Marian Jaslovský o ňom napísal knihu Pevniny a vrchy, pod rovnakým názvom vyšli dve výberovky z jeho tvorby. Knižne vyšli aj Dežove listy Zdenke Krejčovej, ktoré vydalo vydavateľstvo Artforum pod názvom Mojá milá pani. Spomienky na Deža zvečnil aj režisér Peter Krištúfek v dokumentárnom filme Momentky. Cez výpovede blízkych je vo filme popísaný Dežov príbeh od vzniku kapiel The Beatmen a The Soulmen, Provisorium, cez populárny muzikál Neberte nám princeznú až po začiatok 90. rokov, teda obdobie, v ktorom prehral svoj boj s ťažkou chorobou. Odkaz Deža Ursinyho nesie aj jeho syn Kubo, ktorý znovuzrodil kapelu Provisorium a v novej zostave s ňou odohral sériu koncertov. V pláne má natočiť dokumentárny film s pracovným názvom Čo iné mu ostáva, ktorý bude nielen o kapele Provisorium, ale aj o osobnejších a citlivejších témach.
musicscaper.sk